Áno. Zlato je tradičný uchovávateľ hodnoty, no jeho cena nie je zaručená a môže klesať aj dlhšie obdobie. Medzi hlavné riziká patrí rast reálnych úrokových sadzieb, silnejší dolár, slabší investičný dopyt, zmena správania veľkých účastníkov trhu a pri fyzickom zlate aj náklady nákupu a predaja.
Zlato má dlhú históriu používania ako uchovávateľ hodnoty a môže pomáhať pri diverzifikácii portfólia. To však neznamená, že každý rok rastie alebo že ho investor vždy predá so ziskom. Jeho trhová cena môže prudko kolísať a zotavenie po poklese môže trvať dlho. Pozrime sa na päť faktorov, ktoré môžu na cenu pôsobiť negatívne. V praxi často pôsobia súčasne a ich vplyv sa mení.
Zlato neprináša pravidelný úrok. Ak sa zvýšia výnosy relatívne bezpečných úročených aktív po zohľadnení inflácie, môže sa zvýšiť alternatívny náklad držby zlata a investori môžu uprednostniť nástroje s výnosom. Nie je to mechanické pravidlo, cenu zlata ovplyvňujú aj ďalšie faktory, pozrite si čo ovplyvňuje cenu zlata a zlato a inflácia.
Keď dolár posilňuje, zlato vyjadrené v iných menách môže byť pre časť kupujúcich drahšie. Vzťah medzi dolárom a cenou zlata však nie je vždy opačný, v určitých stresových obdobiach môžu posilňovať obe aktíva. Pre slovenského investora je dôležitý výsledok v eurách, nie iba v USD, pozrite si prečo môže zlato v dolároch rásť a v eurách klesať.
Investičný dopyt po zlate reaguje na náladu na finančných trhoch, očakávania úrokových sadzieb aj geopolitické riziká. Ak investori presúvajú kapitál do iných aktív, môže to cenu zlata oslabiť. Zlato má zároveň rôznorodé zdroje dopytu: okrem investovania a centrálnych bánk aj šperkárstvo a priemyselné využitie. Práve preto sa jeho cena nedá vysvetliť jediným ukazovateľom.
Centrálne banky, fondy a veľkí investori môžu ovplyvňovať bilanciu dopytu a ponuky. Ak niektorá skupina zníži nákupy alebo zvýši predaje, môže to vytvárať tlak na cenu. Neznamená to však, že podľa jednej správy o nákupoch bánk možno spoľahlivo odhadnúť ďalší pohyb trhu. Dáta nájdete v článku prečo centrálne banky nakupujú zlato.
Aj keby sa spotová cena počas niekoľkých rokov nemenila, majiteľ fyzickej tehličky môže byť pri predaji v strate kvôli rozdielu medzi nákupnou a výkupnou cenou a ďalším nákladom (spread pri zlate). Ak navyše počas tohto obdobia rastú spotrebiteľské ceny, klesá reálna kúpna sila investície. Výpočet nájdete v článku kedy je investícia do zlata zisková.
Zlato môže byť užitočným doplnkom majetku, ale jeho cena dokáže klesať aj dlhšie obdobie. Rozumné rozhodnutie vychádza z pochopenia rizika, realistických nákladov a úlohy zlata v celkovom portfóliu, nie z presvedčenia, že zlato musí vždy zdražovať. Dáta o úlohe zlata v portfóliu nájdete v článku zlato v portfóliu: čo hovoria historické dáta, vývoj ceny ukazuje graf ceny zlata.
Najčastejšie otázky o rizikách zlata
Môže zlato dlhodobo klesať?
Áno. Zlato je tradičný uchovávateľ hodnoty, ale jeho cena nie je zaručená a zotavenie po poklese môže trvať dlho. Rast v minulosti nezaručuje rast v budúcnosti.
Čo môže pôsobiť negatívne na cenu zlata?
Najmä rast reálnych úrokových sadzieb, silnejší dolár, slabší investičný dopyt a zmena nákupov a predajov veľkých účastníkov trhu. Tieto faktory často pôsobia súčasne.
Prečo môžem na fyzickom zlate prerobiť aj bez poklesu ceny?
Pri predaji dostanete výkupnú cenu, ktorá je nižšia než nákupná cena produktu, a k tomu môžu pribudnúť náklady na úschovu či poistenie. Inflácia navyše znižuje kúpnu silu výnosu.
Ako znížiť riziko pri investovaní do zlata?
Nevkladať všetky úspory do jedného aktíva, mať dostupnú rezervu, porovnať výkupné podmienky už pri nákupe, rozlišovať nominálny a reálny výnos a stanoviť si horizont a pravidlá kontroly portfólia.
Dôležité upozornenie
Uvedené informácie majú všeobecný a vzdelávací charakter a nepredstavujú investičné, daňové ani právne poradenstvo.